Nezvestná -> 1 ~ 2 ~ 3 ~
!!! Objednávky sú OTVORENÉ (objednávať LEN od Nayumi) !!!


Adminky tejto stránky svoju úlohu berú vážne, avšak nezodpovedáme za ujmy na zdraví po návšeteve tohto blogu.
Nenadávajte tu, nezačínajte hádky a nepíšte reklamy. Všetko čo napíšete môže byť neskôr použité proti vám.
© 2009-2012|Hisaki, Nayumi, San| skoro všetky práva vyhradené



Nezvestná 1

1. ledna 2013 v 19:07 | Katsu Team |  Nezvestná
Tak, ako som sľúbila, nová poviedka je na svete, ak ju ale nikto čítať nebude(ak tu nenájdem aspoň 2-3 komentáre) tak sa na to vykašlem. To je ako keby som niekomu urobila design, a on si ho nevyzdvihol... Hope you like it ~



"A nedostaneš nič ty špinavá suka, ani cent o to sa postarám!" rozkrikoval sa ryšavý chlapík mohutnej postavy. V prvom rade by nebolo zlé sa predstaviť. Volám sa Sakura Haruno, mám 23 rokov a práve som v rozvodovom konaní. Tento chlap, čo huláka a pritom mu fŕkajú z úst sliny, je môj manžel Juugo. Pevne dúfam, že o chvíľu ho budem môcť označiť slovom bývalý. Je to dlhý príbeh, prečo sa naše manželstvo rozpadlo. Ale skrátka, čo by ste urobili, keď po dvoch rokoch manželstva prídete na to, že váš manžel ma nejaké dlhy voči mafiánskej rodine a vy ako jeho manželka ste prvá na odstrel? Možno som sa nezachovala správne, ale už ma nebaví večne sa niekde schovávať, báť sa, že na každom rohu ma môže niekto podrezať či streliť mi guľku do hlavy. Jediné možné riešenie, na ktoré som prišla bol rozvod. Hádam mi už potom dajú pokoj. Neviem prečo som si nikdy nevšimla odkiaľ má všetky tie drahé autá a toľko pozemkov, asi som bola príliš zaslepená. Ale čím, láskou? Možno. A možno to bolo len nejaké pobláznenie. A teraz som tu, stojím pred súdom kde odložili naše pojednávanie o dva týždne, pretože sme sa na ničom nedohodli. On stále k rozvodu pristúpiť nechce a jeho právnik je sakra dobrý! Ešte naňho hodím jeden ľútostný pohľad a poberám sa preč. Cestou do môjho provizórneho bývania sa zastavím v obchode a nakúpim niečo na večeru pretože umieram hladom. A prečo práve provizórne bývanie? Nuž, s rozvodom prichádza aj sťahovanie a ja som uňho nemienila zostať už ani len sekundu. Chvalabohu, ostal mi malý dvojizbový byt po matke a otcovi, pretože sa rozhodli trochu cestovať, keďže ich jediná dcéra je už dospelá a sebestačná. Vyšliapala som si schody na štvrté poschodie a začala sa hrabať v kabelke hľadajúc kľúče. Konečne som ich vylovila a vošla do bytu. Unavene som sa oprela o dvere a privrela oči. To by som nebola ja, aby môj život bol aspoň trošku normálny. Na večeru som si urobila chutné špagety a rozhodla som sa naložiť do vane ako kyslá uhorka. Celé telo som mala ubolené a pritom vôbec nechápem z čoho. Možno stres. Stačil mi jeden pohľad do zrkadla a musím sebakriticky poznamenať, že je zo mňa troska. Sivé kruhy pod očami, strapaté vlasy, pochudnutá tvár... Musím so sebou začať niečo robiť. Vyliezla som z vane, prezliekla sa do nočnej košieľky a zachumlala sa do nadýchaných perín. Toto mi chýbalo, žiadna čistiareň ale vôňa aviváže. Zanedlho som zaspala...
Zobudila som sa na pocit chladu, bola som odkrytá. So zavretými očami som sa naťahovala po prikrývke no nič som nenahmatala. Zrazu som si to uvedomila. Nebola som vo svojom byte, a už vôbec som neležala vo svojej posteli! Rozhliadla som sa dookola, bolo tu cítiť zatuchlinu a vyzeralo to hádam ako nejaká väzenská cela. Och môj bože, kde to som?! Bola tu tma, do miestnosti prúdil len úzky pásik svetla z malého zatieneného okienka. Pritiahla som si kolená k sebe a začala vzlykať. Toto je snáď zlý vtip. Bola mi strašná zima a zuby mi drkotali. Pomaly som upadala do polospánku keď v tom vedľa mňa čosi zasyčalo. Meravo som sa otočila. V rohu izby bol skrútený had, neviem aký druh to mohol byť ale bolo mi to jedno. Nenávidím hady! Hnusia sa mi a neuveriteľne sa ich bojím. Zrazu sa pohol, smerom ku mne. To mi stačilo. Vyskočila som na rovné nohy a začala ziapať ako o život. Do troch sekúnd od môjho prvého výkriku sa otvorili dvere. Stála v nich postava v dlhom čiernom kabáte. Bolo mi jedno, čo sa mi stane, hlavne som sa chcela dostať preč od toho hada a tak som vystrelila ku dverám. Muž v kabáte to asi nečakal pretože na mňa prekvapivo civel. Stihol sa spamätať skôr, ako som ho medzi dverami stihla rozvalcovať, bolestivo ma chytil za predlaktie a vyvliekol z izby. Bola som v miernom stave delíria no dokázala som rozprávať. "Kde to som? Kam ma vlečiete? Prečo som tu? Čo so mnou..." nestihla som dopovedať. Chlap na mňa pozrela tak zostra až som radšej zmĺkla.
"Jediný, kto môže klásť otázky som tu ja, teraz už mlč, ak nechceš o ten svoj ukecaný jazyk prísť." Chvíľu som bola ticho no nedalo mi to a musela som sa ho opýtať.
"Prosím, má to niečo spoločné s Juugom?" Prudko po mne strelil pohľadom a ponúkol mi lakonickú odpoveď: "Možno." Pokračovali sme ďalej, po schodoch až nahor, po chodbe. Prechádzali sme okolo všelijakých miestností až sme sa zastavili na konci chodby pred masívnymi drevenými dverami. Pred dverami stál veľký chlap, ako tie SBS gorily z filmov. Muž v kabáte mu kývol a gorila ustúpila. Zaklopal a vošli sme. Strnula som. Predomnou, za stolom sedel muž ktorého som poznala. "Itachi..." šepla som potichu.
Itachi sa uškrnul a pokýval hlavou."Vitaj Saky. Nemali s tebou zaobchádzať tak hrubo, vravel som im nech sa k tebe správajú ako k nášmu čestnému hosťovi. Asi ma ale nepochopili." Zapichol oči do muža vedľa mňa. Ten len nazlostene odvrátil ohľad. "No nič, sadni si a cíť sa ako doma." Muž v kabáte ma tak rázne postrčil k ponúkanému kreslu že som si doňho rovno kecla. "Itachi, čo to má znamenať? Čo odomňa chceš?" domáhala som sa vysvetlenia. Nie naliehavo, pokojným hlasom. Itachi sa mi zahľadel do očí. "Určite vieš, že s Juugom máme isté, nevyriadené účty. A ty..." začal, no ja som mu skočila do reči. "S Juugom ja už nič nemám, rozvod je na stole, už len čakám kedy ho podpíše." obraňovala som sa. Itachi sa sladko usmial a pokračoval. "A ty, milá Sakura, nebudeš musieť nič iné, len tu pohodlne sedieť, kým sem ten zabednený idiot nepríde o teba prosiť."
Hystericky som sa zasmiala, to snáď nemyslí vážne. "Itachi, ak si myslíš, že Juugovi na mne nejako záleží, veľmi sa mýliš. Už ma nemiluje, ak niekedy vôbec miloval." Itachi sa uškrnul. "To už ja posúdiť neviem. Jedno čo viem je, že Juugo je priveľmi majetnícky a ctižiadostivý. On to len tak nepredýcha, že sme mu ukradli niečo, čo bolo jeho." Zlostne som sa mu zahľadela do očí. "Tak o tomto to je? Že som jeho majetok?" Itachi si povzdychol.
"Saky, nič sa ti nestane, nečerti sa toľko. Pozri, len tu ostaneš, budeš bývať v útulnej spálni, budeš mať čo len budeš chcieť. Jedinou podmienkou je, že nikam nepôjdeš a Sasuke," kývol na chlapa vedľa mňa,:" ťa bude strážiť." Povzdychla som si a vstala. Itachi si ma premeral a mne nepríjemne došlo, že som tam pred nimi len v nohavičkách a krátkej nočnej košieľke. "Itachi, nečum tak na mňa, ja za to nemôžem, že ma unášate v spánku." Začervenala som sa. Itachi sa uchechtol a obrátil oči k Sasukemu. "Daj jej ten svoj kabát, nech nám tu nepobehuje polonahá." Sasuke čosi zamrmlal no poslušne si kabát vyzliekol a prehodil mi ho cez plecia. Vďačne som sa doňho zabalila ako najviac to šlo. Itachi sa na mňa smutne usmial. "Je mi to ľúto Saky, ale inak to nejde, bohužiaľ. Si jediná vec na ktorej Juugovi záleží." Nahnevane som sa mu otočila chrbtom a vypochodovala z miestnosti...


Tak dúfam že sa vám to páčilo ^^ Neviem, nebude asi veľa dielov, hádam tak do desať viac asi nie :D Ale uvidíme ^^ Možno z toho vyčarujem nejakú mega dlhú romancu :D Toť vše ^^
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ryuzaki♥ Ryuzaki♥ | Web | 2. ledna 2013 v 15:28 | Reagovat

Pěkná :-)

2 Iwelin Iwelin | Web | 2. ledna 2013 v 22:01 | Reagovat

Vypadá to zajímavě ;) těším se na další dílek =)

3 Bee Bee | 5. ledna 2013 v 12:52 | Reagovat

Měla bys to rozdělit na půlku a udělat z toho dvě kapitoly :D Skoro se mi to nechtělo číst, ale nakonec jsem ráda, že jsem to udělala :) Juugo a Sakura je bláznivá kombinace, ani se nedivím, že se s ním Sakura chtěla rozvést :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama